ninka

Bojim sa o domov…

Pokojný víkend, život. Skvelí rodičia, super návraty domov na rodnú Oravu. Rodičia nás vždy prijmú s otvorenou náručou, plnými hrncami a s láskyplným úsmevom.

Cez víkend sme však nešli na Oravu ale do tatier. V sobotu na túru, v nedeľu oddych relax. Po ceste do Bratislavy som telefonovala rodičom ako víkendovali. Maminka nebola zhovorčivá, cítila som že sa niečo deje. A naozaj sa dialo. Nechcela, bránila sa, nebolo jej to prijemne, no napriek tomu to potom z nej vyšlo. V piatok večer boli s kamarátmi posedieť, klasické piatkové večery, patri ku nim nejaké to pivko, pohoda, vždy keď prídeme na Oravu náš očakávajú s priateľmi.  Pred desiatou hodinou večer sa aj s kamarátmi vrátili domov, a pred domom ich čakala susedina dcéra. Vyše 30 ročná snobka, namyslená no a v ten večer opitá… vykrikovala po celej ulici čo sme to za rodinu, že pes ju terorizuje už 10 rokov.. nebola som tam neviem čo všetko povedala. No rodičia aj s kamarátmi ju ignorovali, je opitá, nechali to tak.  Opitých ľudí je lepšie odignorovať a čo najskôr odisť. Poslať ich vyspať sa.

Známi odišli niečo okolo jedenastej večer, naši išli spať. Ráno sa vybrali na hríby, keď vyšli pred dom tak to zbadali. Na dome bolo farbou na strechu (ktorá sa veľmi podobala zrovná susedovej farbe strechy) napisané pri dverách  a pod oknami piča. Nechutne vulgárne urážajúce a hlavne poškodzovanie cudzieho majetku. Trestný cin. Len kto to dokaze?  Naši odišli do lesa, predýchať to, uľaviť si na duši aby nejednali zbrklo. Keď sa po hodine vrátili domov zavolali hneď na políciu. prišli okamžite, nakoľko bývame par metrov od stanice. Pofotili, odobrali vzorky, ocko bol vypovedať. Aj o incidente ktorý sa stal pred domom, aj o tom že ta farba je zhodná so susedovou farbou strechy. Policajti vypočúvali susedov, par z nich Zuzanu videlo ako sa motala okolo nášho domu. Pôjdu svedčiť. Oni policajtom ani neotvorili dvere pričom auta mali pred domom, boli všetci zjavne doma. Ocko to musel odstrániť, mamina si musela dať lieky na ukľudnenie. Obaja majú problémy so srdcom no ženy to vždy ťažšie znášajú. Mne sa to ťažko znáša ešte aj dnes keď to píšem. Pri podávaní trestného oznámenia povedali policajti ocinovi jedno, a to že ich rodina sú známa firma na polícii. Majú toho už veľa na rováši. Ďalšia vec ako u náš funguje poriadok že? Poviem nahlas že sa bojím toho čoho je schopná ta rodina ešte. Egoisti? A vraj inteligencia? neviem ju nájsť. nikde v tom chovaní.

Moji rodičia majú psa. Írsky seter, už ma 8 rokov, takže svoje ma odžite. Lovecky pes, par sliepok a kačiek zadusiil, moji rodičia to majiteľom vždy plnou čiastkou vyplatili. vždy  jednali s ľuďmi slušné, na úrovni. A nikdy predtým sme so žiadnymi susedmi nemali konflikty v rámci sídliska.

Keď sme bývali v byte, mali sme susedov kde bol alkohol na pravidelnom nápojovom lístku. Priamo nad nami bývala rodina, rodičia a 4 deti. Dieťa bolo iba jedno, ostatní už boli dospelé samostatne jednotky. Jeden zo synov bol alkoholik, gembler. Párkrát si pomýlil poschodie, netrafil domov a snažil sa dobiť ku nám. Rozbite okno na výťahu, zakrvácané steny, dvere. Vyhrážky že nás zabije. Volali sme políciu. Nemalo význam čakať. Musela prísť sanitka, dať mu lieky na ukľudnenie, až tak ho mohli zobrať. Ten chlapec nám vykradol garáž, škoda v hodnote bývalých 60 tisíc korún. Chytili ho asi 2 dni po tom ako to spravil. Od rodiny nebolo ani ospravedlnenie. nič. žiadna slušnosť. Neviem kde sa v ľuďoch podela …  ten chlapec sa nakoniec zabil. Spáchal samovraždu. Zadlžil sa tak, že už to nevedel zvládnuť. Rodina to ututlala, že to bola nehoda aby mali poistku na vyplatenie jeho dlhov. Potom sme sa odsťahovali z toho bytu do domu a tešili sa že nebudú už problémy s opitými susedmi.

Žiaľ nie je to tak. A je to tu znova. Alkohol a susedka Zuzana, ktorá zjavne nevie čo so sebou. Ktorá si zjavne neuvedomuje čo robí, ako dokáže ublížiť ľuďom. Pred nedávnom zrazila na sídlisku dieťa, no ju trápilo to, že ma poškriabaný kabriolet a na dieťa sa ani nepozrela čí je v poriadku.

Ako môžu takí ľudia byť? Ako ich mohli rodičia k takému niečomu vychovať? Ako mohli k takému správaniu dospieť? Kam smeruje dnešná spoločnosť. Desí ma to. Bojím sa toho čo bude ďalej. Bojím sa o mojich rodičov,  o môj domov…

Dúfam, že sa to vyrieši. Že dokážu že to bola ona. V nedeľu mali susedia návštevu, sťahovali z garáže veci, predpokladám že aj danú farbu a štetce ktorými to slečna spravila. Obavám sa toho že keby ju stretnem tak jej dám rovno číslo na psychológa . veľa pocitov sa mi mieša, zlosť hnev strach ľútosť…

Vyrieši sa to? Alebo bude vládnuť naďalej neporiadok v tomto štáte a neschopnosť vyriešiť jednoduchý viditeľný prípad…uvidíme.

Ľudia sú zlí. Teší ma to, že ma rodičia vychovali správne. A dúfam že aj ja raz budem viest moje deti tak aby nekonali nesprávne, aby neničili cudzí majetok. Naši si ten dom ťažko vydreli…

Mam strach…